O katedre

Katedra UNESCO patrí k medzinárodnému programu siete katedier UNESCO. Hlavný program Katedry je označený ako ekologické minimum: je to systém ekologických poznatkov pre všetky vrstvy spoločnosti, ktoré budú zvyšovať ich ekologické vedomie. Vychádzame z princípu, že „len ľudia s ekologickým vedomím a poznatkami o ekologických princípoch prežitia ľudstva na Zemi sú schopní aj v skutočnosti presadzovať tieto princípy do každodenného života a tak zaistiť trvalo udržateľný rozvoj.

V zmysle princípov integrácie vedy, výskumu a vzdelávania sa vedecko–výskumná činnosť Katedry orientuje na projekty rovnakého zamerania ako smer výučby. Vyhľadávame projekty zamerané na výskum vzťahu verejnosti a životného prostredia, priestorové plánovacie procesy, integrovaný manažment krajiny, krajinno-ekologické hodnotenia, riadiace aktivity v ŽP, legislatívu ŽP...

Katedra garantuje prierezový študijný program integrujúci poznatky z oblasti prírodných, technických a spoločenských vied  –  „Environmentálny manažment“ pre bakalársky a inžiniersky stupeň v dennej aj v externej forme. 

Katedra UNESCO bola založená na základe zmluvy medzi UNESCO Paríž a Technickou univerzitou vo Zvolene v roku 1994 pri vtedajšej Fakulte ekológie v rámci celosvetového programu UNITWIN-UNESCO Chairs.

Katedra UNESCO bola umiestnená do Banskej Štiavnice (dodnes je tu detašované pracovisko) pre jej vysoké historické, kultúrne a prírodné hodnoty. Mesto a okolité technické pamiatky boli zaradené ako prvé zo Slovenska na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v r. 1993. Banská Štiavnica je miestom s dlhodobou vzdelávacou a študijnou tradíciou, Technickú univerzitu vo Zvolene v tomto kontexte možno považovať za nástupcu Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, najstaršej Technickej univerzity na svete. Historické, vzdelávacie a prírodné hodnoty boli rozhodujúcimi činiteľmi pri voľbe umiestnenia Katedry UNESCO.

Aktivity katedry sú v zmysle zmluvy a princípov programu katedier UNESCO, okrem štandardných vzdelávacích a vedecko-výskumných, orientované aj na špecifické formy šírenia ekologického vedomia.